Prečo má môj krušpán hnedé listy?          Text a foto: Eurohosta, júl 2017

         
   

Žerie ho vijačka krušpánová Cydalima perspectalis. Je to motýľ patriaci do čeľade trávovcovité (Crambidae). Je to menší až stredne veľký motýľ s rozpätím krídel okolo 4 cm. Keď motýľ odpočíva so strechovito zloženými krídlami, má po celom obvode zreteľný hnedý lem. Dorastená húsenica je približne 3,5 cm dlhá, lesklá, zelená s pestrou kresbou a čiernou hlavou.

Vijačka krušpánová napáda v našich podmienkach krušpány v rozličnom prostredí, jednotlivo rastúce kríky, skupiny kríkov, živé ploty rôznych veľkostí. Listy krušpánu môžu byť rozlične poškodené. Čerstvé požerky mladých húseníc sú viditeľné na lícnej alebo rubovej strane listov ako rôzne veľké škvrny odlišne zelenej farby ako je farba listov. Staršie húsenice požierajú celé listy, ohlodávajú aj mladé konáriky. Prítomnosť škodcu prezradia vlákna medzi konárikmi, tiež trus, ktorý je na nich zachytený a v čase výskytu húseníc aj samotné húsenice.

Vijačka krušpánová zimuje v štádiu húsenice. Mladé húsenice si koncom vegetačného obdobia vytvárajú pavučinové zámotky, najčastejšie medzi spradenými listami, tiež v škárach a štrbinách na hostiteľskej rastline alebo v jej blízkosti. V zámotkoch prezimujú. Na jar húsenice pokračujú v poškodzovaní hostiteľskej rastliny a zakukľujú sa medzi listami. O niekoľko dní sa z nich vyliahnu motýle, ktoré dobre lietajú. Sú aktívne v noci, cez deň odpočívajú vo vegetácii. Láka ich svetlo, možno ich nájsť pri pouličnom osvetlení. Samičky kladú skupiny vajíčok po 5 – 30 na listy krušpánov. Po 7 – 10 dňoch sa z nich vyliahnu húsenice. V strednej Európe má vijačka krušpánová dve, v teplých rokoch a regiónoch až tri generácie do roka.

Vijačka krušpánová pochádza z východnej Ázie. Zistená bola v Japonsku, Kórei, Číne, východnom Rusku a Indii. V Európe bola na krušpánoch prvýkrát zaznamenaná v roku 2006 v juhozápadnom Nemecku v meste Kehl. V nasledujúcich rokoch sa druh v Európe rýchlo šíril. V súčasnosti sa vyskytuje od Veľkej Británie a Francúzska na západe až po východ Balkánskeho polostrova.
Na Slovensku bol prvýkrát zistený v r. 2012, a to v Bratislave. V súčasnosti sa vyskytuje na mnohých miestach Slovenska.

Na húsenice pôsobia inekticídne prípravky. Aké konkrétne, tak to vám ochotne poradia v Záhradníctve Hosta v Žiari nad Hronom.

 

© Tento text a fotografie sú chránené autorským zákonom Z. č. 618/2003. Kopírovanie je zakázané.